|
Tibor Lohay sa narodil v roku 1945 v Košiciach. Fotografuje
od roku 1963. Výtvarnej fotografii sa venuje od roku 1969. Svoju tvorbu
zameriava na ľudí a medziľudské vzťahy - rodina, práca, žena,
matka. Email: tibor@lohay.sk
AUTORSKÉ VÝSTAVY KOŠICE 1974 BRATISLAVA 1975, pozri Katalóg KOŠICE 1976 (Predčasne zrušená pre údajnú „ideologickú závadnosť“) KOŠICE 2014, pozri Katalóg
ÚČASŤ NA MEDZINÁRODNÝCH VÝSTAVÁCH A SALÓNOCH RUŽOMBEROK ČSSR 1970 KRAKOV POĽSKO 1971 SARAJEVO JUHOSLÁVIA 1971 RUŽOMBEROK ČSSR1971 TOKIO JAPONSKO 1972 KRAKOV POĽSKO 1972 MNÍCHOV NSR 1972 RUŽOMBEROK ČSSR 1972 TAIPEI ČÍNA 1973 KAPELLEN NSR 1973 HANTS ANGLICKO 1973 SARAJEVO JUHOSLÁVIA 1973 MINNEAPOLIS USA 1973 RUŽOMBEROK ČSSR 1973
RECENZIE
FOTOTRIBÚNA PREDSTAVUJE Na januárovej fototribúne okrem tradičného hodnotenia prinesených fotografií a informácii prebiehal aj autorský večer Tibora Lohaya. Pracuje vo VSŽ ako vedúci laboratoria hutníckej keramiky. Členom fotokružku je od r. 1969. Predstavil sa priaznivcom fotografie obrazmi, ktoré reprezentovali celú jeho doterajšiu pomerne krátkotrvajúcu tvorbu. Z prvého obdobia to boli viacmenej náhodné snímky reportážného charakteru a krajiny. Programovo boli vypracované už ďalšie súbory. Rôzne zátišia z košických rumovísk, akty, portréty a nakoniec štylizované figurálne kompozície v exteriéri. Najpozoruhodnejšie boli akty, ktoré sa vyznačovali dokonalým formálným riešením, ale uchvátili predovšetkým obsahom, čo v tejto tématike býva zriedkavé. Tibor Lohay nefotografuje dlho, ale o to usilovnejšie. V jeho tvorbe je badať predbežné ujasnenie si zámeru a tiež kladný vplyv kolektívu fotografov, v ktorom tvorí. Pred dvoma rokmi neznámy autor dosiahol už niekoľkých význačných úspechov ako napr. vystavenie fotografie na medzinárodných salónoch (FOTOFORUM 70, 71, VENUS 71 Krakow, Žena Sarajevo 71). Je víťazom poslednej, VI. členskej výstavy fotokrúžku. Je členom skupiny CORVUS.
ZDROJ: Fototribúna Košice 1972 ***
10 ROKOV FOTOKRÚŽKU ZÁVODNÉHO KLUBU ROH VSŽ V KOŠICIACH
Nad snímkami autorov ...Tibor Lohay začínal o niečo neskôr fotograficky tvoriť. Predsa už po pomerne krátkom čase, a to aj vďaka jeho vyspelejším priateľom, opúšťa zámerne náhodnosti. Má zmysel pre monumentalitu, ktorá je zreteľná aj na snímkach, ktoré uverejňujeme. V podstate vychádza z reportáže, no vhodným štylizovaním nadobúdajú jeho snímky vzhľad a kvality výtvarného diela. Zároveň mávajú aj zašifrovaný filozofický podtext. Bývajú obyčajne premyslené a kompozične čisté. Tibor Lohay vstúpil do našej fotografie odvážne i šťastne a dúfajme, že nás nesklame ani v budúcnosti...
Jaroslav ČILJAK
ZDROJ: Výtvarníctvo, Fotografia, Film 4/1972 ***
AUTORSKÁ VÝSTAVA KOŠICE 1974 Tibor Lohay vstúpil do fotografického života relatívne nedávno, no jeho vstup nebol nijako začiatočnícky. Do povedomia kultúrnej verejnosti zaujímajúcej sa o fotografické umenie sa dostal takpovediac cez noc. Skutočnosť, že v jeho tvorbe nebolo badať učňovské rozpaky bola podmienená nielen jeho talentom, ale aj vďaka predchádzajúcej tvorbe v zdanlivo veľmi odlišnej výtvarnej disciplíne, totiž v odbore keramických plastík. Dnes predstavuje Tibor Lohay vyzretého a najmä vyhraneného fotografického autora idúceho vlastnou cestou za vytýčeným cieľom. Autora, ktorý sa nikdy nedal odradiť akousi tabuizáciou niektorého žánru, ani naopak zlákať módnosťou žánrov iných. A to je na ňom vari to najsympatickejšie. Tvorba Tibora Lohaya vychádza v podstate z reportáže, no vhodne použitou štylizáciou nadobúdajú jeho snímky kvalitu výtvarného diela. Autor s obľubou tvorí kompozične čisté, výrazne tonálne riešené fotografie, v ktorých je premyslený každý bod obrazu.Nemá rád náhodnosti. Vyhranený je jeho zmysel a cit pre monumentalitu. Túto dosahuje najčastejšie osobitým uhlom záberu za použitia veľkých kontrastných plôch. Charakteristické je to ako pre jeho figurálne kompozície, ktorých kvalita sa presadila v tých najťažších súťažiach, a ktoré vystavili na nejednom medzinárodnom fotografickom salóne, tak aj v jeho tvorbe z priemyselného prostredia, ktorou sa zaoberá v novšom období. Aj tieto snímky boli po zásluhe ohodnotené ako diela trvalé oslavujúce ľudskú prácu a jej výsledky. Pri tom sa naprosto nejedná o formálne fotografie. Naopak. Jeho diela mávajú tu zjavnejšie, inde menej nápadne zašifrovaný filozofický podtext, ktorý iste vnímavý divák pochopí tak, ako mu to bolo autorom adresované. A ešte jedno načim pripomenúť najmä tým autorom, ktorí si ťažkajú na nedostatok príležitostí pre fotografovanie. Tibor Lohay vôbec nepotrebuje atraktívne prostredie či udalosti. Pre vyjadrenie svojich myšlienok, pocitov a názorov tvorí obrazy čerpajúce námetovo z jeho najbližšieho okolia - rodiny a pracoviska. Ide o to mať čo povedať ľuďom! Cesta ako to povedať je potom síce ďalší veľký tvorivý problém, ale prvá musí byť myšlienka - obsah. A že Tibor Lohay myšlienky má a darí sa mu ich aj tlmočiť divákom dokazuje iste aj táto výstava. Verím, že eutor bude vo svojej ceste pokračovať tak vytrvale aj naďalej a vytvorí pre našich aj zahraničných divákov ešte nejedno fotografické dielo evokujúce v nich silné estetické zážitky. Na túto cestu mu želám veľa tvorivých síl a úspechov.
Peter PURTZ
ZDROJ: Katalóg z autorskej výstavy Košice 1974 ***
AUTORSKÁ VÝSTAVA BRATISLAVA 1975
Nad júlovou výstavou Komornej galérie fotografie MDKO Už sa stalo tradíciou, že každý prvý utorok v mesiaci otvorí Mestský dom kultúry a osvety v Bratislave vo svojej Komornej galérii fotografie novú výstavu z tvorby jednotlivých alebo kolektívnych antorov. A môžeme konštatovať, že na každej vernisáži novej výstavy sa zíde množstvo nedočkavcov, najmä z radov bratislavských fotografov a amatérov a neraz zavítajú na hu aj z okolia hlavného mesta. A tak sa stáva galéria fotografií takým útulným miestom stretnutia fudí spoločných záujmov, taktiež srdečných výmen názorov na fotografickú tvorbu. Takto bolo aj na júlovej vernisáži výstavy Košičana Tibora Lohaya, ktorý sa predstavil bratislavskej verejnosti so súborom prác ,,Z tvorby“. Autor pracuje vo Východoslovenských železiarňach a fotografovať začal v roku 1969. Predtým sa venoval amatérskemu výtvarníctvu v odbore keramických plastík. Od roku 1970 sa zúčastňuje pravidelne fotografických súťaží a výstav doma i v zahraničí. Výber z jeho tvorby predstavuje 35 obrazov výbornej kvality a nevšedného, osobitného prejavu. Lohay ukazuje na výstave tri oblasti svojej záujmovej sféry. Pracovisko, rodinu a zátišia. Jeho obrazy sú prevážne v tmavej tonalite, čím dosahuje nielen emotívnosť, ale aj realizuje svoje predstavy. Pozerajme sa však na autorové jednotlivé záujmové okruhy, ktoré tu reprezentujú jeho tvorbu. Bude to predovšetkým jeho súbor snímok z pracoviska. Je v ňom šesť obrazov, ktoré hovoria o veľkosti železiarní v mohutných monumentál-nych detailoch, pričom málo videných a veľmi pôsobivých. Obdobne jeho ľudia sú takí videní, že priam cítime ich ťažkú prácu. Celý tento súbor akoby naväzoval na sociálnu fotografiu tridsiatych rokov, pravda na jej formy s novým obsahom. Hoci Lohay vystavuje iba dve zátišia, obe sú nevšedné a nevidieť na nich aranžovanosť. Osobitnú pozornosť si zasluhuje autorov súbor prác s tematikou rodina, či moja rodina. To je vlastne jeho charakterové vyznanie a ešte niečo nad tým. Lohay v nich prezrádza o sebe, že nie je do ulity uzavretý človek a vyloží svoju dušu na dlaň. Jeho akty, ako ich vidí a podáva, nie sú lacné „nahotinky“, ale krása línií ženského, či detského tela. Je tu iba jeden vyslovený akt, ktorý ukazuje veľkosť a krásu ženy-matky, ostatné sú akési fragmenty ženského tela. No. ako ich vidí a reprodukuje je jedinečné, svojrázne. Ukazuje celú svoju rodinku tak v interiéri, ako aj v plenéri. Zvlášť sa chceme zmieniť o jeho triptychu ,,Učínie sa abecedy“, v ktorom jeho deti vyložia na čiernu tabuľu písmená mier, čo vlastne naznačuje autorov svetonázor. No, celá kolekcia ,,Z tvorby“ Tibora Lohaya pôsobí nielen veľmi emotívne, ale aj tak veľmi ukľudňujúco, mierovo. A práve v tom vidíme jej veľkú hodnotu. Tak si myslíme, že predstavenie práve tohoto autora z metropoly Východoslovenského kraja bolo záslužnou prácou vedenia Komornej galérie fotografie pri bratislavskom MDKO. Jeho výstava je pôžitkom zo všetkých hľadísk.
Karol AUFRICHT, AFIAP
ZDROJ: Recenzia v novinách júl 1975
Z tvorby Tibora Lohaya Zásluhou veľkého počtu súťažných výstav vstupuje dnes do fotografie veľa ambicióznych autorov, ale toto pozitívum má aj svoje negatívne stránky. Sú nimi časté módne vplyvy a skĺzanie do salónových manier, keď autori chápu súťaže ako preteky o ceny za každú cenu. Za týchto okolností sa víta ako pozoruhodný každý vstup “normálneho" autora, ktorý spláca minimálnu daň zaužívaným konvenciám a zachováva si vlastný prístup. K takým patrí košický fotoamatér Tibor LOHAY, lebo mu je fotografovanie od začiatku viac než prostriedkom na momentálne vyniknutie. Je mu formou zaujímania stanoviska k obklopujúcemu svetu. Svedčí o tom už okruh ním spracovaných tém, ktoré predstavujú výlučne to, čo sa autora bezprostredne dotýka a tvorí os života - najbližšie prostredie, pracovisko, rodina, blízki ľudia. Takmer úplne vynecháva zvyčajný, začiatočnícky stupeň - preskúšavanie rozličných prístupov opakovaných po iných, vynecháva aj etapu záznamov upravovaných do výstavných formátov. Od začiatku stvárňuje bežné témy nie bežným spôsobom, lebo sa neuspokojuje prvotnými vonkajšími vzhľadmi a významami. Nestačí mu výzor, ide mu o vzťah. Preto zbavuje skutočnosť vo svojich obrazoch vedľajších podrobností, zobrazuje ju v tmavých tóninách, čo súčasne dramatizuje výraz a podčiarkuje vážnosť autorovho prístupu. Práve neobyčajná vážnosť je najzreteľnejším jednotiacim prvkom Lohayovej tvorby. Autor ju zvýrazňuje zameriavaním sa na drsnú, nahú skutočnosť, videnú zväčša v korpulentných, robustných tvaroch, resp. vo výjavoch s hlbšími významami. Prácu vidí ako úsilie konané s námahou, ale aj so zaujatím, súkromný život chápe ako sériu hľadania základných životných istôt. Lohay ich nachádza predovšetkým v rodine, ku ktorej smerujú vzťahy muža a ženy, vzťahy, ktorých naplnením je domov. Stredom je žena, žena - životná družka, žena matka, žena - tvorca života. V Lohayových fotografiách ide vždy o život, preto niektoré odvážne pohľady a riešenia nemajú uňho nevhodné významy vstupovania do intimity. Preto nahota v jeho aktoch sa vymkýňa z obvyklých manier tejto fotografickej disciplíny. Nahota mu totiž nie je cieľom, ale prostriedkom, A to prostriedkom na vyjadrenie životných vzťahov bez prudérie, ale aj bez lascívnosti. Vzťahov, ktorých naplnením a zmyslom sú deti. Preto aj deti sú na Lohayových fotografiách vždy, vážne vystupujúc v úlohe viac významového symbolu. Iste možno interpretovať Lohayavu tvorbu aj inakšie. Nie je totiž priamočiara a jednoduchá, neprepisuje skutočnosť, ale ju konštruuje. Rozhodujúce je, že ide nielen o autorsky originálnu konštrukciu, ale o vyjadrenie životnej filozofie s pozitívnym posolstvom pre druhých. Lebo ide o filozofiu hľadania hodnotného života v oblastiach našou spoločnosťou najvyššie uznávaných - v práci a rodine. Že je prednesená neobvykle, niekedy dráždivo, inokedy spôsobom, ktorý kladie otázky, to je iba jej plus, lebo núti diváka zaujímať stanoviská pri hľadaní odpovedí na problémy existencie. A to nie je málo od autora, ktorý vstúpil do fotografie nie tak dávno a má svoj autorský zenit ešte pred sebou. Ale už aj jeho doterajšia tvorba, ktorej výber predstavujeme na výstavke, má vlastné miesto v slovenskej amatérskej fotografii a predstavuje v nej autorsky vyhranený prínos v tvare i myšlienke.
Vladimír Vorobjov
ZDROJ: Katalóg
Letné výstavy a hostia Júlová výstava z tvorby Tibora Lohaya sa stretla so zaujímavým ohlasom, najživším naopak práve v kuloároch a na besedách (boli dve, jedna lepšia od druhej). Okruh prejednaných problémov išiel do hĺbky i do šírky, tak ako si to vyžiadal svojrázny prístup autora, jeho odvaha a názor. Škoda, že sa nemohol na nich zúčastniť sám autor, lebo kolekcia by si zaslúžila rozvinúť a podložiť úvahy o estetike a etike amatérskej tvorby.
ZDROJ: Fototribúna Bratislava júl 1975 ***
AUTORSKÁ VÝSTAVA KOŠICE júl-august 2014 Mám
ľudí rád... Od prvej autorskej výstavy Tibora Lohaya uplynulo 40 rokov.
Výstava fotografi s príznačným názvom „Mám
ľudí rád...“ je výberom toho najlepšieho z dvoch tvorivých období, ktorými
autor prešiel. Čiernobiele fotografie z
rokov 1970-1980 ponúkajú figurálne kompozície, ktoré námetovo čerpajú z rodinného i pracovného prostredia. Povýšené nad všetko
je materinské puto, ktoré sa autorovi podarilo emotívne zachytiť. Snímky z
pracovného prostredia, ktoré mu bolo dôverne známe, pútajú svojou
presvedčivosťou. Fotografie Tibora Lohaya nie sú nikdy prvoplánové, ale treba v
nich hľadať vzťahy, predovšetkým medziľudské, ktoré chápe ako prioritu vo
svojom živote. Obdobie tvorivosti v rokoch 2000-2010
je charakterizované predovšetkým reportážnou a portrétnou fotografiou
z ciest po Balkáne, ale aj z rodného Slovenska. Tibor Lohay sa súčasnou výstavou prezentuje ako vyspelý autor,
ktorý vo svojich prácach ponúka zašifrovanú myšlienku podporenú obsahom. Želám autorovi, aby výstava
s jej posolstvom, vybudovaným na
úcte k človeku a vzájomných vzťahoch, oslovila ča najväčší počet
návštevníkov a priaznivcov fotografie a
zanechala v nich silný umelecký zážitok. Mgr. Helga
TOMONDYOVÁ Kultúrne centrum Košického
samosprávneho kraja
ZDROJ: Katalóg Mám
ľudí rád... V Kultúrnom centre KSK na Hlavnej č.48 v Košiciach
vystavuje svoje snímky fotograf Tibor
Lohay. Fotografuje od roku 1963, od roku 1969 sa
venuje výtvarnej fotografii. Vystavoval doma aj v Česku, Poľsku, Juhoslávii,
Japonsku, Nemecku, Anglicku, Číne, Portugalsku a USA. Niektorí železiari ho
môžu poznať aj z čias jeho pôsobenia vo VSŽ, kde pracoval 37 rokov. Na výstave
tak nechýbajú ani firemné fotografie z tohto obdobia. ZDROJ: OCEĽ VÝCHODU č.15 z 25.7.2014
|